Vďačnosť pri zemi a v srdci.

03.11.2013 15:20

               V dnešnej dobe je vďačnosť  otváračom nových udalostí v našich životoch. Umožňuje nám spájať sa so svojím srdcom. Primeraná vďačnosť /nie uletená/ nás spája s Matkou Zemou, múdrosťou a láskou Boha, potvrdzujeme ňou že sme danú udalosť pochopili a precítili ju. Prijali.  A ak bola pre nás ťažká, môže z nášho života len týmto spôsobom odísť.

 

Nič nie je náhoda...

To, že tu môžeme žiť a byť, vôbec nie je náhoda. Proces našich životov je vo veľkej miere výsledkom našich minulých a terajších myšlienok a činov. Ak akékoľvek myšlienky ku nám prichádzajúce neprijímame, budú sa k nám vracať. Pretože my sme ich stvorili, my ich potrebujeme aj prijať.   Patria nám, pokiaľ sa nás dotýkajú. Nemusia byť úplne naše, no pokiaľ dovolíme, aby nás vykoľajili, tak sa v nás o čosi najprv zachytia. A to čosi - to je naše. Napríklad máte hlučných susedov. Pokiaľ sa Vás hluk nad Vami nedotýka, nemáte v sebe len málo toho o čo by sa mohol vo Vás zachytiť. Teda podvedome veľmi nekorešpondujete s touto energiou. Preto zostanete relatívne pokojní a hluk Vám nebude až tak vadiť. No pokiaľ sa napojíte na hlučných susedov, /napríklad začnete robiť rovnaký hluk, nadávať na nich/, ich energia zapadne do Vás ako jedno koliesko do druhého. Do takej miery, že môžete byť nahnevaní, výbušní, agresívni a privolávať si na základe tohto všetkého udalosti, ktoré Vás budú oslabovať a brzdiť. Pokiaľ sa nás čokoľvek dotýka a má moc nás vykoľajiť- je to aj o nás. Boh, Vesmír, Energia alebo akokoľvek to nazveme, nás má rád natoľko, že nás postavil do tejto situácie. No nie preto, aby sme zošediveli od nespratných susedov. Ale keď nám dal túto situáciu, tak nás obdaril aj silou ju zvládnuť. A práve do tejto udalosti sme sa dostali preto, aby sme sa v nej učili a uvedomovali si, že je naším zrkadlom.

 

Otázky sami sebe...

Ak sa k nej postavíme s otázkami- Prečo práve ja? Už ich mám dosť! – podvedome sa utvrdzujeme v tom, že túto situáciu neprijímame. A čo sa stane potom? Bude k nám prichádzať  znova. Ako osa na med. No ak sa k nej postavíme aj s vďačnosťou, tým potvrdíme a ukážeme Vesmíru, že sme pochopili. A veci sa môžu začať meniť. Našou vďačnosťou a zmenou prístupu. Samozrejme aj tu sme vystavení chrániť najprv seba a vytýčiť si svoje hranice. Neznamená to, že susedom budeme piecť torty, pretože prijímame ich hlučnosť a aroganciu. Najprv sa spýtajme, čo z tohto všetkého patrí nám? Teda nakoľko nám patrí a o nás hovorí arogancia susedov? Kedy sme boli my arogantní? Komu sme ublížili aj my hlukom a neempatickým prístupom? Ak to zistíme, odpustime najprv sebe a poprosme v myšlienkach  o odpustenie tých, ktorým sme ublížili aj my. Vedome, či nevedome. A všetko to zabaľme do vďačnosti a prijímania k tejto scéne.  No niekedy je treba konať aj razantnejšie, zvýšiť hlas a ukázať svoje hranice.  V niektorých prípadoch u istých ľudí si rešpekt inak ani nezískate. Takéto situácie nás môžu učiť veľa vecí. Napríklad aj prejaviť sa razantnejšie, asertívnejšie, či vyskúšať naše ego a srdce. Tam hore, keď sa na Vás niekto díva tak vidí, že ste si uvedomili prečo ste práve v tejto situácii /hluční susedia/ a veci sa začnú meniť. Zmenia sa len na základe Vašich nových myšlienok. Nového postoja a naladenia.

 

Vdačnosť za život...

Vďačnosť za život, každodenná tichá modlitba vďačnosti cez srdce osamote, nás veľmi spojí s nebeskými silami. Vďačnosťou si aj potvrdzujeme, že sme si vedomí toho, že všetko okolo nás je istým spôsobom darom pre nás. A nič tu okolo nás nám skutočne nepatrí. Nič tu na zemi nie je samozrejmé! Že všetko tu len máme požičané. K tomu, aby sme cez toto /dom, auto, hmotné veci/ dokázali pôsobiť  na tejto Zemi. Skúsenosti, ktoré potrebujeme zažiť, sme si pred narodením vybrali.  Práve aj oni sú do istej miery ovplyvnené aj týmito vecami. Napríklad niekto si vybral, že sa naučí šoférovať. Treba povedať, že to nie je pre každého. Človek po tom veľmi túži a príde mu auto. Auto ako prostriedok a symbol cesty. Práve cez auto sa nielenže naučí šoférovať, ale sa i skoncentruje, je nútený riešiť praktické veci napríklad s vybavovaním papierov, servis, poznávacie značky, policajti a podobne. Je postavený do situácií, ktoré preskúšajú jeho dôveru. Napríklad jazda na zľadovatený kopec v poľadovici, snehovej kalamite.  To ako sa tento človek zachová ukazuje Vesmíru nakoľko je už zrelý a ako zvláda skúšky, ktoré si vybral.

Ak ich nezvláda, budú prichádzať znova. Pocit obete a rozčuľovania, nepochopenia, dávania iluzórnej viny na niekoho iného, všetko len zhorší. Tiež dávania viny na seba- Ja som blbec /neúcta k sebe/, Ty si blbec, /neúcta k druhým a nepochopenie vzniku tejto situácie/. Ak situáciu zvláda /napríklad pri šoférovaní bol nervózny, prchký, teraz je sústredený a uvoľnený/ posilní ho to a dodá mu sebaistoty. Na základe tejto novej skúsenosti / sebaistoty/ sa mu otvárajú nové dvere. Rozumejte ako príležitosti, nové podnety, noví priatelia, nová práca a podobne. Takže tu vidíme, že bežná vec ako je auto, môže zohrať veľmi významnú úlohu v živote človeka. A vďaka autu sa človek posunie v mnohých úrovniach. Alebo neposunie... Samozrejme ak si všíma čo sa okolo neho a hlavne v ňom, deje. A zase je tu potrebná vďačnosť. Za auto, za to, že je možnosť hocikde prísť a časovo veľa vecí stihnúť. Ak takýto človek cestou autom míňa preplnenú autobusovú zastávku a má v sebe pocit- No čo, ja sa vozím, a vy všetci mrznite a čakajte na autobus...- nepochopil zmysel toho, prečo mu Boh auto poslal. Vedome odsudzuje  a znevažuje jednak ľudí a božie dary v jeho živote a tiež aj význam auta. Tým sa dostáva na šikmú plochu.  Ak pri pohľade na preplnenú zastávku poďakuje za to, že on tam už nemusí čakať, pretože mu Boh dal auto, tak je to iné. Poďakuje aj sebe, že všetko dobre zvláda a môže poslať myšlienku nech tým ľuďom príde skoro autobus.  Ide tu o to, rozlišovať a vnímať svet cez uzemnené energie srdca a vďačnosti.

 

Spojenie sa so Zemou...

Ak nie sme uzemnení, tak sa odpájame od reality, snívame s ružovými okuliarmi, vznášame sa v ezoterických a energetických svetoch. Hľadáme stále všade len nie v sebe, konáme z rozhorčených a zranených emócií viac ako zo svojho tichého stredu. Alebo sme príliš pozitívni, dôverčiví a mäkkí. Možno sa necháme obšťastňovať egom viac ako počúvať svoje srdce. Cítenie viny, zlosti a krivdy, je vodou na mlyn iným ako svetlým silám. Potrebujeme rozlišovať čomu sa máme a nemáme venovať. Aké energie v nás sú naše vlastné a aké cudzie. Človek sa môže vychýliť zo stredu, no múdrosť je uvedomiť si, že som sa vychýlil a čo najrýchlejšie sa dostať späť. Nezostať neuzemnený, ukotviť sa.  Na druhú stranu, nepotrebujeme byť tak dobrí, aby sme vláčili bremená za iných. Ani sa zapáčiť druhým. Môžeme len poukázať, nič iné. Nenúkajme sa príliš. Rovnováha medzi dávaním a prijímaním. Tiež prehnaný záujem o iných je len volaním po pozornosti k sebe od nich...

 

Podľa mňa sme všetci v najhlbšej podstate nevinní. Teda netreba sa za čo obviňovať, nadávať si, spochybňovať sa.  Máme iba skafandre, ktoré raz zoblečieme a odnesieme si na ďalšiu cestu iba farbu našich skúseností.

 

Netreba ďakovať desať krát po sebe. Jedno ďakujem vyslané zemi a nebu cez srdce, precítené v tichosti aj cez slzy vďačnosti,  urobí viac ako desať  poklôn. 

 

Vďačnosť sa týka aj jedla, čistej vody, darov hojnosti a tvorivosti v našom živote. Nových a starých priateľov, skúseností, ktoré môžu byť rovnako krásne ako bolestné. Všetko treba prijať. Nejde to   hneď. Sú veci, na ktoré sme ešte nedozreli a tie sa nám môžu zdať vzdialené. Tak, že ich nechápeme.  Nevidíme. Tu je práve dobré rozlišovať. Toto je pre mňa a toto už , alebo ešte- nie je.

 

Dar vďačnosti v prírode pri pohľade na prvé snežienky. Žltý zobáčik drozda zobkajúci starý rožok, ktorý odhodil človek nevážiaci si dar jedla. Ako vidíme, drozd učí človeka.  Všetko okolo nás, nás vyzýva k prítomnému uzemnenému a srdečnému pohľadu na realitu. Cez ňu si môžeme uvedomovať nás samých. A vidieť ako je na tom naše srdce. Ako máme nohy v zemi a nie vo vzduchu. Cítiť zem. Bez zbytočných fráz, senzachtivých slovných spojení a uletených vízií.

Kontakt

Peter Gašparík 0944 550 766 petergaspo@gmail.com