Posvätnosť jedla

03.11.2013 15:38

článok vyšiel v roku 2008 v mesačníku VItalita.

 

O tejto téme bolo popísané už množstvo informácií. Preto svoj článok posuniem k trochu inej rovine v súvislosti s pokorou, úctou, duchovnou iskrou, prínosom svetla, silou života, vďačnosťou, ktoré k nám prúdi, či neprúdi s jedlom.

 

Jedlo v histórii.

Tému výživnej hodnoty, kombinácií, správneho poradia a času na jedlo si necháme na iný čas, len v závere spomeniem aspoň všeobecné rady, pretože sa mi to žiada. Chcem predstaviť túto tému z inej perspektívy. V dobe našich predkov žijúcich v úzkom spojení s Prírodou malo jedlo obrovský význam. Od úrody záviselo to, či kmeň, alebo osada prežije zimu, či nepriazeň počasia. Za bohaté klasy boli vykonávané rozličné obety a obrady známe do dnešných čias. Slúžilo ako obeta, či dar božstvám, prírodným bytostiam. Kvôli nemu a vojenskej koristi sa často podnikali výbojné výpravy. Hlavne kočovné kmene, ktoré nemali vyvinutý systém poľnohospodárstva prepadávali usadlosti hlavne kvôli jedlu, zbraniam, otrokom. Význam potravy ako hodnoty začal upadať práve rozvinutým hospodárstvom, keď bolo všetkého dostatok. Paradoxne si myslím, že tomu bolo tak po nežnej revolúcii u nás v roku 1989. Družstvá zanikali, boli sme donútení kupovať veľký výber potravy zo zahraničia, pretože otvorenie hraníc to umožňovalo. Bolo veľa potravín, známych i neznámych a ľudia si začali vyberať. Tým klesla úloha pokrmu ako hodnoty. Stala sa z neho surovina na naplnenie žalúdka.

 

Jedlo - Obeta.

V starých časoch napríklad v ôsmom storočí nášho letopočtu  vykonávali slovanské kmene tu sídliace mnoho obradov, obiet a rituálov za účelom osvojenia a priklonenia si síl živlov a vzdanie úcty božstvám personifikovaných v Prírode. Jedlo bolo najčastejší dar ku prameňom, riekam, stromom. Dávalo sa jednak strážnym prírodným bytostiam ako dary i obeta na zabezpečenie ochrany, plodnosti. Zoberme si trochu hlbší aspekt. Dopestujeme si z vlastného zrna múku. Zasiali ste zrno  ručne do pôdy, starali sa oň, pozorovali ho. Každý deň ste chodili okolo klasov a zhovárali ste sa s nimi. Príde žatva. Vy jednoducho a prácne zoberiete kosák a svoje políčko skosíte. Vymlátite klasy, oddelíte od pliev, uschováte na zimu. Za čas, keď zrno vyschne, zomeliete múku. Ťažko, na kamennom mlynčeku. Za dve hodiny mletia ste dostali kilogram múky. Takáto múka je živá, celozrnná a má silu. Z celej úrody zomeliete tak sto kilogramov múky. Má Vám vydržať na zimu. Ale zima nie je ako zima. Dnešné, sú odvarom oprosti zimám z minulých rokov. Trvala už od októbra a posledný sneh sa topil často v apríly. Neboli hypermarkety  s možnosťou si jedlo hocikedy kúpiť. Čo sa malo-malo sa. Keď sa nemalo, bol hlad. A z tejto múky, hoci jej bolo málo, upiekol sa chlieb. Tento sa daroval ku prameňom, starým stromom na silové, posvätné miesta prírody. Napadlo by Vás vyhodiť takýto chlieb do odpadu...? Možno už viete aký význam a aká sila bola v tomto jedle skrytá.

Takíto ľudia, keď im chlieb spadol na zem, pofúkali ho, očistili a zjedli. Omrvinky dávali do pece, či zbierali do jedného miesta. Všetko sa zužitkovalo. Aká úžasná úcta bola k jedlu! Pretože sa ťažko získavalo a bolo ho málo. Úzko s tým súvisia i zvieratá. Mäso bolo cenené, pretože zviera bolo členom rodiny. Často spávalo v príbytkoch spolu s ľuďmi. Bolo dobre živené, starali sa oň s láskou, nehou. Keď sa potom zabilo, aby uživilo rodinu, pristupovalo sa k nemu stále obradne s tichou, posvätnou bázňou. Takéto mäso bolo oveľa lepšie ako dnešné. Zvieratá chované veľkovýrobne, celý život pripútané reťazami k válovu a dopované hormónmi, liekmi na priberanie ani nežijú. Také kuriatko nevie ani o dážďovke, či trávičke. Veľa zvierat uzrie denné svetlo iba keď ich nakladajú do kamióna na bitúnok. Tu sú zabíjané hanebnými spôsobmi, takými desivými, až príde človeku zle. Pozrite si ak máte na to žalúdok, pár videí z bitúnkov na internete... Ale pozor nejedná sa tu len o mäso. Jedlo celkovo je potlačené na mizivú hodnotovú úroveň. Myslím, že sa chápeme. Ideme naprávať. Poďte a presunieme sa k jemnejším, kladnejším energiám. Objavte so mnou nový, posvätný vzťah k jedlu na Vašom tanieri.

 

Jedlo – Pokora. Vďaka. Láska.

Príklad. Dostanete na obed kapustovú polievku so zemiakmi.  Máte pred sebou tanier s dymiacou, voňajúcou dobrotou. Aby som bol presný, uvediem spôsob akým k jedlu pristupujem. V duchu poďakujem bytostiam za tento dar, ktorý je predo mnou. Každá bytosť prírody nás živí. Sú to ich dary k nám. Kapusta by nevyrástla bez prítomnosti týchto služobníkov. Tiež bez Slnka, Zeme, Vody, Vzduchu. Preto poďakujte Vesmíru za tento dar a pokorne sa pre polievkou skloňte. Nemusíte fyzicky, stačí duchom. Prejavte pokoru a zoberte si príklady, kde ľudia nemajú také jedlo. Hladujú. Vy máte. Ale zajtra mať už nemusíte. Preto za všetko ďakujte a neberte veci ako samozrejmé so slovami- Ale čo tam,  jedna polievka, však obchody sú plné...- Sú plné, ale vy sa potom žiaľ stávate prázdni... Pokiaľ polievku varil človek, ktorého poznáte a milujete, je to v poriadku. Ale keď Vám ju niekto v hneve len tak podstrčil so slovami- Na najedz sa a buď už ticho...- je to iné. Buď ju nejedzte, alebo- Presvieťte si ju. Predstavte si ako sa celý váš tanier kúpe vo Svetle Vašej lásky. Tým vytlačíte a premeníte všetko negatívne  v jedle na svetlé. Vychutnávajte. Akoby ste rozjímali. Doprajte si čas. Naučte sa cítiť ako každým zjedeným sústom, staviate seba. Ste chrám, boží a dokonalý. Budete sa ale stavať celý Váš život a jedlo je iba jedna z hodnôt, ktorou žijete. Každá potravina ovplyvňuje našu psychiku. Má vplyv na našu vitalitu, svietivosť aury, naše zdravie na mnohých úrovniach. V klude a pokoji dojedzte polievku. Ak jete mäso, vyšlite duši zvieraťa lásku.

 

Poproste ho o odpustenie so slovami- Buď pozdravená duša tohto zvieraťa. Prosím o dovolenie nasýtiť moje telo Tvojím. Vážim si tvojho poslania a cením si Tvojho života, ktorý si venovalo aj mne. Ďakujem Ti nádherné a slnečné stvorenie za tento dar.- Takto vnesiete aj do menej výživného jedla ako je mäso, dôležité látky. Svetlo, Pokoru, Vďaku, Súcit, Lásku. Tieto pocity sa presunú do jedla a to získa vyššie vibrácie. I menej hodnotná strava sa tak znásobí v kvalite. Len si všimnite ľudí v jedálni, či u Vás doma ako jedia. Bez úcty, rýchlo, hltavo. Len sa rýchlo najesť, pretože ide v telke film a zvaliť sa na gauč s plným bruchom. Bez pokory, vďaky. Jedlo sa stalo len nástrojom k naplneniu brucha. Uvedomme si, že len to, čo dávame sa nám dostáva. Ak rozdáte okolo seba pozitívne naladenie, tri krát sa Vám to vráti späť. U nás v práci vládne občas zhon a máme na jedlo pol hodinu. Väčšina ľudí zje normálny obed za desať minút. Zvyšný čas, ktorý im zostane idú fajčiť, či len tak sedia a čakajú na koniec prestávky. Venujte svojmu jedlu čas. Vždy majte na pamäti, že je to dar. Je to úžasná obeta prírody vedená priamo k Vám.

Staviate si aj z neho svoj vlastný život. Aj pri miešaní cementu na stavbu domu skúšate jeho kvalitu, však? Či je dosť hustý, alebo riedky. Koľko surovín a v akom pomere tam majú byť. Teraz tam prídem, postavím sa k miešačke a poviem Vám- Rýchlo to nahádžte do miešačky, pretože nestíhame film a musím byť za desať minút tam a tam.- Dali by ste takú surovinu na stavbu Vášho domu? Veď by to bolo nekvalitne premiešané a robené narýchlo. Na kolene. Radšej by ste film zmeškali, ale cement by ste zamiešali dobre. Veď to je Váš dom, tak čo... Ale veď to je i Vaše telo priatelia, tak prečo sa rýchlo najete /namiešate nekvalitne cement do miešačky/ a potom sa čudujete, že Vám zle trávi, alebo že ste chorí? Urobte si na všetko čas. Jete desať minút. Táto činnosť Vás vytvára, telo sa ňou živí a prijíma energiu. Na viac skrátka nemáte čas. Ale pri telke sedíte aj tri hodiny pred katastrofickým americkým dojímavým filmom, ktorý má vždy šťastný koniec. Pýtam sa Vás? Ako veľmi sa milujete? Zamyslite sa viac nad hodnotami, čo slúži Vám a čomu slúžite Vy. Jedlo Vás formuje. Ale Vy ho zanedbáte kvôli filmu. Možno si poviete, že s tým vybabrete a šup, jete pred telkou. Stíhate tak oboje. Lenže ste opäť v pasci, pretože potrava sa tam nabíja energiou z filmu, z ktorého nejde vždy láska a radosť. A potom privádzate svoj organizmus do pomykova, pretože nevie na čo sa má sústrediť. Žalúdok vytvára málo tráviacich štiav, pretože mozog je nútený spracovávať podnety z filmu. Zo všetkého máte nič...

 

Jedlo - Svetlo.

Vzdajte pokoru tým, ktorí jedlo vytvorili. Poďakujte sa Slnku, za jeho solárnu energiu, Mesiacu za jeho fázy a ovplyvňovanie života na Zemi. Bytostiam, ktoré jedlo priamo stvorili a Vám, že ho môžete zjesť. Základ je vniesť do jedla pocity harmónie, súladu, pokory, lásky, svetla a vďaky. Doprajte si čas a uvoľnite sa. Zhovárajte sa o príjemných veciach, pretože strava do seba nasáva všetky pocity, vnemy z okolia. Presvieťte si pokrmy na tanieri a duchovne sa pred nimi pokloňte. Takéto jedlo Vám dodá pokoru, silu a jedinečnosť. Skúste si kúpiť drevený riad a drevené lyžice. Osobne doma jedávam takmer výlučne z jedného dreveného taniera. Občas si naložím i na porcelánový tanier a s klasickým príborom, ale doma väčšinou - drevo. Jesť z dreveného riadu je požehnanie. Napájate sa na život stromu z ktorého je tanier vyrobený. Drevo je teplý a príjemný materiál. Živý. Jete živé jedlo zo živého taniera. Oplatí sa to. Vyskúšajte. Má to veľké čaro. Niekedy sa jedávalo len v drevených riadoch. Prečo vám lepšie chutí v Prírode ako doma? V lese môžete zjesť i mäso, telo to lepšie strávi. Všade je energia a tá nami prestupuje ako voda špongiou. Keď varíte polievku a miešate ju, používajte drevené varešky. Miešajte ju v smere hodinových ručičiek. Tak do nej vložíte pozitívne sily Vesmíru. Zem sa krúti pravotočivo. Hodinky idú pravotočivo. Vír vo  vani, rieke je tiež pravotočivý. Takto môžete vniesť svetlo a silu do každého jedla, čaju, omáčky. V duchu si môžete odriekať nejakú formulku, napríklad- Aby si sa mi krásnučko uvarila, polievočka milená, nech sa tráva zelená, nech nám svietiš a dávaš silu vzácna polievočka božská.- je to úplne iné ako keď niečo varíte a stále premýšľate nad problémami doma, či v práci, myslíte na zlé veci. Všetko vkladáte  do jedla.  Pokiaľ používate oceľové, plastové pomôcky pri varení /naberačky, habarky, varešky/ po uvarení ich z jedla vyberte. Prečo si myslíte, že kvalitnejší olej, kečup, víno, sójová omáčka sa predáva v sklených fľašiach? Pretože plast vypúšťa do potravín mnoho chémie a negatívne ovplyvňuje  jej zloženie, kvalitu, vôňu a chuť.

 

Zdravá strava je lacná.

Veľa ľudí si myslí, že prírodná ryža, celozrnná múka, či namiesto cukru med, je pre nich drahé. Keď má rodina tri deti, tak sa im lepšie oplatí kúpiť si bielu múku ako drahú celozrnnú  za trojnásobne vyššiu cenu. Naozaj? Prečo existujú lekárne? Zamyslite sa nad tým... Je naša strava kvalitná, keď sme nútení kupovať umelé a drahé doplnky v lekárni? Veď to nemá zmysel... Obrazne z metra umelých vitamínov využije Vaše telo len desať centimetrov. Ostatok je nepoužiteľný. Biely chlieb má chuť po papieri. Bielych rožkov zjete aj desať, za chvíľu vyhladnete. Skúste kupovať pečivo grahamové, či chlebík z celozrnnej múky. Dajte si pozor na farbené rohlíky. Grahamová a celozrnná múka nie je čierna, či tmavá... Uvarte prírodnú ryžu, či celozrnné cestoviny  a z vývaru urobíte aj výživnú polievku. Je bohatá na veľa krásnych vecí. Takúto ryžu môžete jesť len ochutenú sójovou omáčkou so zeleninou. Dá Vám viac sýtosti, vlákniny, svetla, života, chutí a sily než klasický rezeň so zemiakmi. Ešte malá rada- prestaňte jedlo zapíjať. Hodinu po ňom nepite. Je zdravá strava drahá? Pozrime sa na to. Kúpite si lacné, podvyživené  potraviny. Chemické konzervy, cukor, bielu múku, mäsové a mliečne výrobky, zákusky. Vplyvom emócií, mizivej výživovej hodnoty, jedov, stresu v práci a domácnosti -ochoriete. Chodíte do práce v horúčke a šírite okolo seba nevôľu. Pritom sa stále kŕmite neduchovným jedlom s malou výživou, zapíjate jedlo sladkými vodami, či kolou, jete zákusky, klobásky, párky. Stále ste chorí. Idete do lekárne, čakáte tam dlho, pretože nie ste chorý sám. Je tam dlhá rada. Stratíte čas i veľa peňazí. Ste už chorí tak, že zostanete doma na PN. Stratíte všetky prémie, bonusy v práci i nárok na trinásty plat. Tak koľko ste ušetrili na strave? A potom že zdravá strava je drahá. Je úplne lacná. Vitamíny  si teraz v zime môžete doplniť sušenými klíčkami, otrubami /vláknina/, morskými riasami, či mletými ľanovými, sezamovými semiačkami, orechmi. Kyslou kapustou, parenou zeleninou.

 

Dám za nákup kvalitných potravín o tristo korún viac, ale neminiem za umelé lieky, vitamíny, minerály, lekárov. Nemusím chodiť po vírusových nemocniciach a do práce idem s radosťou. moje telo je zásobené kvalitnými potravinami plnými života, minerálov, vlákniny, svetla. Každým hltom staviam svoj chrám. Som v pluse. V pluse s láskou, pokorou, radosťou, Svetlom i finančne. Jedlo ja dar a oplatí sa naštudovať si len trochu o výživovej stránke a duchovnej hĺbke potravy. Jedlom rastieme i mrieme. Príborom si kopeme buď svoj hrad, alebo hrob. Vyzývam všetkých ľudí, aby mi dali vedieť, keď budú potrebovať v hocičom poradiť. Cesta Lásky a Svetla je všemocná a jedlom si ju krásne staviame. I keď strava je len jedna z častí.... Včera som videl jeden plagát s textom. -Cesta k vyššiemu poznaniu je úzka... a nemnohí po nej kráčajú. Cesta k deštrukcii je široká a kráčajú po nej mnohí...- Jedlo je posvätný okamih. brána k daľším cestám.  vydýchajte sa, vnútorne sa pokloňte, pokorte, poďakujte bOhu, bytostiam, zemI, živlom za to, že môžete jesť tento posvätný klenot. doprajte si na jedlo čas a dáte si tak dlhší čas tu na zemi. urobíte tak viac ľudí šťastných a viac pomôžete.

 

Pozrite si aj:

                                        

Kontakt

Peter Gašparík 0944 550 766 petergaspo@gmail.com