Žiarislav - Pri Prastarom Dube
01.11.2013 10:56
Akoby jeho nové skladby vznikali viac v štúdiu a hlave, na rozdiel od jeho starších piesní, pozbieraných priamo v divokom dubovom lese a Mirovom srdci.
Žiarislav sa vývojovo posúva s líniou času. Jeho piesne od legendárneho Perúnovho Dreva však už akoby nie sú tým, čím boli. Nahrávka Bytosti Hore, nám zase ukázala jednotu spojenia, živelnosť, nápevy, vedomeckosť, divokosť. Potom prišla éra žiarislavových nahrávok inej kategórie. Z Vrchárskeho Raja znie osobitý, takmer plačlivý, citlivý opis človeka so samým sebou. Veľmi intímna spoveď. Vynárajú sa aj boľavé témy, fujarové kvílivé piesne. Miestami dobré, občas však aj nudné. Nahrávka Tá Sila Je v Nás zasahuje viac von. Bola aj na to určená. No podľa mňa jej niečo veľmi chýba. Živelnosť.
Nech sa deje, čo sa deje - u Žiarislava mi nepasuje jeho koncepcia sladučkých piesní o láske a milej. Je to divné, nevystihuje to jeho charakter, pretože Miro nevystupuje ako veľmi rodinný typ. Je to skôr samotársky guru, vlk idúci svojou vlastnou cestou. Je podľa mňa viac vlk ako všetko iné. Postupom času však aj do jeho piesní preniká zastavenie sa nad sebou, precítenie lásky. Čo sú iste zaujímavé témy, no toto nie je a ani nebude silný ťah v jeho tvorbe. Pri Prastarom Dube- je akosi iné. Vďaka Bohu. Možno zvuk pôsobiaci trochu archaickejšie, ďalej texty piesní a piesne samotné. Výborným ťahom je použitie basičky, ktorá tu pôsobí tvrdým, zemitým dojmom a presne vystihuje Žiarislavovu divokosť. Hlavne pieseň Vieš. Treba zdôrazniť, že skladby sú skladané opäť spôsobom úvod, sloha, refrén, sloha, refrén, sólo, refrén a záver. Veľmi mi tu chýba akési vyhranie sa s melódiami. So skladbou samotnou. Pripadá mi to tak, že keď sa skončia predpísané refrény a slohy, skladba sa už musí končiť, bez ohľadu ako je dobre rozbehnutá. Akoby v tom chýbalo trochu tvorivého citu a ešte viac sa pohrať s piesňou. Neukončiť ju v predpísanom čase a po odoznení celého textu. Tento atribút je poznateľný hlavne od nahrávky Tá sila je v nás. Je jasné, že hudbou sa dá osloviť viac ľudí ako knihou. No Žiarislav akoby niekedy skladal hudbu preto, že musí. Každý rok vydá nahrávku a pritom stačí trochu viac vyzrieť, vypracovať skladby... Pohrať sa s nimi a môže vzniknúť niečo ešte zrelšie. Pri prastarom dube je ale aj pre tieto negatíva dobrá a silná nahrávka. Podľa mňa najsilnejšia od jeho novej epochy Z Vrchárskeho raja. Má to všetko, čo má mať dobrá hudba. Šťavnatosť, divokosť, zastavenie, melódiu, refrény, dobré texty. Medzi najlepšie piesne na albume smelo zaradím Hej v máji, Pri prastarom dube, Rodný kruh, Nevedomecká, Cíti teplo, Matka Zem široká, na Kráľovej holi, Vieš, Tichá noc a teraz stop. Pieseň Matka Zem široká je oslavou Matky Zeme a aj keď je melódia prebratá z ľudovej Na Kráľovej Holi, Žiarislav ju naspieval priam rytiersky a veľmi silno. Túto Báseň precítil snáď najviac. Je tu cítiť akýsi historický odkaz na svoju hrdosť, korene a vzťah k nim. Nádherná báseň. Pieseň Na kráľovej holi je tiež výborným zastavením na tejto Ceste. Zhrnieme to. Album pôsobí akoby archaicky, viac lesne, čo je veľký klad tejto nahrávky. Tiež nenútene, ale podmanivo. Má však prvky pesničkárstva a to neviem, či pomáha. Pesničky a piesne sú rozdiel. Žiarislav už skladá pesničky. Akoby jeho nové skladby vznikali viac v štúdiu a hlave, na rozdiel od jeho starších piesní, pozbieraných priamo v divokom dubovom lese a Mirovom srdci... Moja rada. Nedržať sa striktne línie, sloha a refrén, pretože to utláča tvorbu do škatuľky obmedzovania. Viem, že chce osloviť čo najviac ľudí a táto hudba je nevedome i vedome tvorená tak, aby to urobila. No je dobré ostať aj samým sebou. A teraz Žiarislav, napríklad piesne- Havrany na dube, Keď pôjdem do sveta, Kone vrané, Ochraňuj nás Živa, Vodenka, Na hore, A keď vyjde Slnko v našom Svätoháji, Stúpaj, stúpaj- tam si nepotreboval refrény a slohy. To šlo ľahko. Zo srdca. A má a bude to mať silu do konca dní. Zdá sa mi, že to trochu tlačíš. Veľmi mi chýba napríklad len čisto inštrumentálna pieseň na motívy Liečivých piesní, Divopiesní, či prvej nahrávky Znovuzrodenie. A aj napriek snahám tvoriť prírodnú hudbu, čoraz častejšie vyznieva viac nanútene akoby natlačená do úzkeho potoka. A pritom takú širokú rieku v sebe nosíš... Uvoľni sa Žiarislav...
Pozrite si aj:
