Vejan - O púti pozemskej

Prvý album pesničkára Vejana ponúka ustálenú kompozíciu gitarovej akustickej melodiky, jednoduchších hudobných variácií, podmanivej lyriky. Ústredným motívom albumu ako už názov napovedá je vzťah k zemi a prejavom života na nej. Niektorým, ktorí máte radi škatuľky žánrov bude album znieť ako rodo-folk, novo-drevo, či niečo iné. Vejanova tvorba je však vkusne osobitá a tak znie prirodzene a prírodne. Album je zabalený do papierového prebalu, bez použitia plastov, čo je pomerne vítaným prvkom. Páči sa mi aj maľba na prebale, tiež aj prevedenie vzhľadu samotného cd nosiča. Nenájdete klasické lesklé cd, ale podobu LP platne. Originálny nápad. Album obsahuje i vytlačené texty s fotkami. Nahrávka ponúkajúca desať piesní znie príjemne, pokľudne a príťažlivo. Účinkujú na nej i hostia ako Jano Majerčík, Javor Divotvor a Petra Humeňanská.  Prvá pieseň - Pomôžme k obnove-  ako aj samotný úvod albumu na mňa však pôsobí rozpačito, akoby v prvých sekundách tejto piesne nebolo jasné, čo chce hudba vyjadriť. Doprovodné nástroje, ktoré na albume pôsobia vyrovnano a citlivo, práve na začiatku tejto piesne znejú neurčito. Pieseň má však textovo značnú výpovednú hodnotu. Druhá skladba- Kto sme, odkiaľ a kam ideme?- akoby už nastavila pevný stred autorovej tvorby a jasnejšie vydáva svedectvo o hudobnom poňatí albumu. Všetky autorove texty sú hodné zamyslenia sa a posúvajú človeka jednak ku svojmu stredu, však niektoré nám kladú aj otázky... Táto pieseň je jednou z nich. Nasleduje- Nechaj žiť- a práve v tejto sa podľa mňa prejavuje ešte možno netušený aspekt možnej novej tvorby. Akési prejasnenie, otvorenosť, cítim v tejto piesni nové vône. Piesne -Hlas vekov- a -Snehovlasý bača-,  sú akési klasiky vo Vejanovej tvorbe a ovplývajú výraznou melodikou, jasnou kompozíciou , predurčenou na koncertné vystúpenia. Studnica- veľmi vyzrelá a hlboko posadená pieseň s výraznou gitarou a hlasom v záverečnej časti skladby, nám ukazuje akoby pohľad do seba samého- „ Až prídeš k studni. K známej studni. Pozri sa do nej...“. Nasledujúca -Chvála- je zase veľmi vzdušná, plná slnečnej radosti, nádeje a vďaky za dary Zeme. Osobne ju mám veľmi rád a viem si živo predstaviť ju poriadne rozpáliť na koncertoch.... Zem liečivá- textovo zaujímavá, no zdá sa mi trošku rozťahaná a menej výrazná, než ostatné skladby. Predposledná - Láska ,čo živí nás-  má predpoklady stať sa možno najlepším zápisom na albume a spolu s piesňami Studnica, Chvála a Nechaj žiť vytvára podľa mňa jeho silné jadro. Láska, čo živí nás- je nielen výrazne inak naspievaná, iným zafarbením a tónom autorovho hlasu, no možno v tejto piesni je práve všetko to, čo robí Vejanovu hudbu prirodzenou.  Záverečná- Vracajú sa vo svojich stopách-, zaujímavou témou, pomalým, zemitým krokom dôstojne uzatvára tento debutový Vejanov album.  O púti pozemskej - je vydarená práca. Cítiť z neho nadšenie, snahu o uchopenie, prejavenie sa a ukázania svetu svoju svojskú umeleckú tvár. Úprimne s jasným posolstvom nás nalaďuje a stavia nám zrkadlo.