Tu a Teraz

03.11.2013 15:15

Tento text vyšiel v roku 2008 v mesačníku Vitalita

 

Moc prítomnosti.

Počujeme to stále častejšie. Čo to len je? Veľa z nás pozná tento výraz, len nevie ako na to. Iste máte zopár plánov do budúcna. Zariadiť si byt, vychovať svoje dieťa a dať ho na tú dobrú školu, ktorá je pre neho najlepšia. Ísť na dovolenku a už teraz šetríte, v snahe si to tam čo najviac užiť. Bojíte sa. O blízkych, svoju prácu, majetok. Treba povedať, že nežijete Tu a Teraz. Pretože toto slovné spojenie znamená hneď a čo najlepšie v tomto jedinom okamihu vychutnávať život. Napríklad jete jedlo. Všimnite si ako ho konzumujete. Aký máte k nemu vzťah? Vážite si ho? Samozrejme, dnes je ľahké kúpiť si jedlo, je ho všade dosť. Lenže to práve ľudí núti nevážiť si ho. Skúste si predstaviť, že koláč, chlieb, ryžu, ktorú vyhodíte ste si dopestovali sami. Zasiali, starali sa o to, pozberali. Pracovali ste v horúčave, pote, vetre.  Zahodili by ste chlieb z takej múky...? Skúste sa na potravu pozerať očami hladujúceho pútnika, ktorý nemal aj týždeň nič v ústach. Precíťte tú pokoru k jedlu, oceňte ho. Všímajte si jeho chuť a vôňu. Oddajte sa tomu okamihu. Nepovažujte nič za samozrejmé. Pretože všetko, celá planéta sa krúti v osi Tu a Teraz. Rieka tečie. Je to tá istá rieka aj po roku, lenže každú sekundu sa v nej voda mení. Možno povedať, že tam je voda, ale aj nie je. Pretože tá je v každom okamihu iná a predsa len JE. Prejdite sa po meste a vychutnajte si to. Všímajte si tváre ľudí, obrysy budov, zvuky, stromčeky, kríčky, trávu. Uvidíte, že predtým ste banálnu cestu na poštu riešili bezhlavo. To znamená, len ste šli z bodu A do bodu B. Klapky v očiach a duši. Teraz vyjdite z domu a nech je Vaša cesta cieľom. Vychutnávajte si dotyk vašej topánky po tráve, všímajte si ako Vám pracujú lýtka, ako oči reagujú na svetlo Slnka, zvuky vtánkov na stromoch.

 

Pozrite sa na oblaky a ich  krásne tvary. Kochajte sa detskými očami. Vnímajte poryvy vetra vo vlasoch. Vône stromov v parku. Všimnite si deti. Idete okolo nich a takmer každé sa na Vás uprene zahľadí. Dospelí sa ani neobzrú, sú pevne zakotvení pohľadom do strán a dolu visiaci na svojich plánoch budúcnosti a prahu minulosti. Nežijú Tu a Teraz. Prestaňte riešiť minulé vzťahy a znepokojovať sa nad tým, čo bolo. Lámať si hlavu nad malichernosťami. Podporovať klebety, ohovárania, bulvárne médiá. To všetko sú duchovné pasce a riadne vysávače energie. Hovoríme im kyvadlá o ktorých si povieme nabudúce. Opustil Vás partner? Výborne!  Malo to tak byť. Odovzdali ste čo ste mali. Otvára sa pred Vami nová cesta, ďalšie možnosti. Môžte si povedať - Tak som ho milovala, bol úžasný, neviem, či sa z toho spamätám, ako mi to mohol takto povedať... - čo teraz robíte? Ľutujete sa a plytváte vlastnou energiou. Akákoľvek ľútosť je chybná. Neľutujte - Len súciťte. Zmierte sa s tým, že Vás opustil a prijmite to. Miesto bedákania a plaču si povzdychnite a povedzte - Výborne, začínam nový život! - To je spojenie pozitívneho myslenia s Tu a Teraz. Pretože sa neviažete na minulosť, ale prežívate reálny, prítomný okamih. Akékoľvek vety typu- Kebyže, za nejaký čas, mohol som to urobiť inak, nechcem ťa nikdy stratiť, budem ťa do konca života milovať, nikdy sa nechcem rozviesť, bez teba som mŕtvy človek, ach ako nám bolo vtedy dobre... - poznáte sa? Všetko sú to vety o minulosti, budúcnosti, záporoch, stratách. A toto prežívame, týmto kŕmime svoje Ego, naše nižšie Ja. Teraz trochu zmena. Nastupujete do práce na pásovej výrobnej linke v jednej automobilke. Poďme sa tam pozrieť a niečo uvidíte... A dajte si montérky, prosím.

 

Pásová výroba Tu a Teraz.

Aby sme pochopili princíp okamihu prenesme sa na veľkú, hlučnú pásovú linku, kde sú na podstavcoch pripevnené karosérie budúcich áut.  Sú od seba vzdialené tak na dva metre, je ich nekonečný počet, stále idú nové, pretože pás sa hýbe. Vy nestojíte pri páse, ale chodíte po ňom, teda hýbete sa s ním. Počas pracovného výkonu Vás chvíľu ponesie, potom sa vrátite na začiatok. Vaša práca bude spočívať v montovaní dielov na tieto autá. Máte určitý úsek, asi šesť metrov, kde musíte stihnúť danú montáž uskutočniť, pretože pred a za vami, je už ďalší človek, robiaci niečo iné. Alebo si predstavte pravítko v rozlohe desať centimetrov. Váš úsek je od centimetra štyri po osem. Predtým a za tým je už iný človek. Iný pracovný post. Vy máte pracovať len na svojom.  Takže ideme na to. Nastúpili ste na úsek a auto prišlo na Váš pracovný post teda medzi úsek štyroch až ôsmich centimetrov na našom pravítku. Začínate s montážou. Urobíte si jedno auto a hneď na Váš úsek prichádza už ďalšie, teda treba namontovať aj na to. A potom na ďalšie a takto stále dookola. Tento  váš úsek je Tu a teraz. Nemáte čas sa zaoberať autami, ktoré sú pred Vaším úsekom, pretože tam ešte robí Váš kolega, ani za Vami. Vám treba urobiť auto na vlastnom poste. Kebyže odídete zo svojho postu, nemá tam kto pracovať. Idete ku svojmu kolegovi pred vami a jednak mu prekážate v jeho práci a Vašu prácu si neurobíte, pretože pás s autami sa stále hýbe. To jest z Vášho úseku odíde auto bez namontovaných dielov a je problém. Alebo pôjdete ku svojmu kolegovi za Vami a dosiahnete to isté. Budete mu prekážať, on si svoju prácu neurobí kvalitne, zdržíte ho a seba tiež, pretože pás je v pohybe a je len na Vás, či to budete stíhať. Teda pracovať na svojom a ešte behať ku kolegom. Teraz to prevedieme do duchovného hľadiska.

 

Pásová výroba  duchovna.

Váš post teda miesto na pravítku od štyri do osem je Tu a Teraz. Post vľavo, kde pracuje Váš kolega je minulosť a post vpravo budúcnosť. Auto prichádzajúce na Váš úsek nám bude predstavovať jeden bežný deň. Stojíte na Vašom úseku a auto-deň prichádza k Vám. Čo urobíte? Namontujete na auto diely a deň si tak vychutnáte a prežijete naplno. Urobíte si svoju prácu a nemáte čas premýšľať nad autom-dňom pred a za Vami, pretože máte plno práce s autom-dňom na Vašom úseku. Vtedy prežívate tu a teraz. Ste len TU. V prípade, že by auto-deň prišlo na váš úsek a vy by ste odchádzali kolegovi vľavo, teda k minulosti, či známemu vpravo-budúcnosti, čo sa stane? Jednoducho si opäť nestihnete urobiť svoju prácu na Vašom úseku, auto odíde bez dielov, deň prebehol zbytočne. Ničím ste ho nenaplnili. Miesto toho, aby ste sa venovali svojmu úseku, teda naplnili svoj deň, ste odbiehali do minulosti, budúcnosti a zabudli ste napĺňať Prítomnosť. Tá teraz uniká ako to auto bez dielov z Vášho úseku zbytočne a prázdne. Ale aj do minulosti a budúcnosti ste odbiehali zbytočne, pretože tam nejde nič ovplyvniť. Strácali ste vlastnú energiu na odbiehanie a zdržovali ste kolegu pri práci. Podali ste nekvalitný výkon a Váš šéf Vám nedá prémie.

A v našej terminológii? V myslení beháte stále k minulosti a budúcnosti, ktorú nemôžete ovplyvniť, mrháte svojou drahocennou energiou, ktorú si len ťažko viete dobiť a hlavne Vám uniká prítomný okamih Tu a Teraz. A takto žijete, motáte sa životom, sťažujete sa, mrháte energie, staráte sa do vecí iných, počúvate klebety, kŕmite médiá, odbiehate ku kolegom vpravo a vľavo od Vášho úseku a teraz sa spýtam - KDE STE VY? Stojíte ešte? Nevidím Vás... Aha, opäť ste tam v minulosti u kamaráta vľavo a zdržujete ho pri montovaní dielov... Alebo sa mi to marí? Tam ste, vpravo. Myslíte, že budúcnosť Vám naplní prítomnosť? Aké klišé. Opäť zdržujete kolegu a kde je vaše auto, ktoré máte montovať? Uniká bez dielov od Vás. Nielenže Vám šéf nedá prémie, ale nevychutnáte si deň. Nedostanete prémie od Boha a Vesmíru!!! To je práve tá radosť, láska, šťastie, euforický pocit okamihu, privoňanie si kvetu a zastavenie sa na námestí so zdvihnutými rukami chytajúcimi prvé kvapky dažďa. Vidíte čo robia ľudia, keď začne pršať? Okamžite sa skryjú, pretože sa akosi nepatrí zmoknúť. Nevychutnávajú si dážď. Nevravím, aby ste úmyselne mokli, len pre dodržanie princípu Tu a Teraz. Ide o pocit, radosť z dažďa, vlahy, pokory od Vesmíru. Tak prečo sa hneď skrývať?  Dáva život stromov, kvietkom a nám ľudom. Potom  môžete ísť pod odkvap a vychutnávať si chvíľu pod strechou. Pretože kto je mokrý si pocit a miesto pod strechou váži viac ako ten, čo je suchý...

 

Až do dna...

Až do dna vypite svoj deň. Nakŕmte sa ním, oživte ním svoje telo, vychutnajte si jeho vône, chuť, teplo, pripravte si ho a navážte suroviny. Na záver sa poďakujte za krásny pokrm, ktorý ste v jediný okamih Tu a Teraz mohli prijať, zjesť, vypiť, votrieť do seba ako olej. Prebudili ste sa. Je ráno. Vstaňte s úsmevom a pozitívnym myslením. Otvorte dokorán okno, vdýchnite svieži ranný vlhký vzduch. Vnímajte ako sa pľúca rozťahujú, kyslík preniká cievami a oživuje každú Vašu bunku. Nasaďte si vnútorný úsmev. Predstavte si vaše orgány smiať sa dokonalosťou Mona Lisy, či Budhu. V pokore a vyrovnaní sa poďakujte za to, že môžete vstať. Sú ľudia, čo nemôžu... Vy áno, tak poďakujte svojim nohám, že Vás nosia. Pohlaďte ich, starajte sa o svoje telo. Keď pôjdete na WC aj tam zachovajte obradnosť. Všetko nepotrebné z Vás vychádza, zbavujete sa odpadu, ktorý škodí Vášmu telu. /neplatí to o kvalitnej moči pri urinoterapii, to je dôležité.../, vojdite do sprchy a precíťte ten pocit ako na pokožku dopadá voda. Rozbíjajúce sa kvapky vzdychajú vo vlhku a vy sa očisťujete, telo sa prebúdza.

 

Ďakujte mu za to. Ďakujte Vesmíru a bytostiam okolo Vás, že ste sa tak dobre vyspali a usmejte sa. Osušte sa a vnímajte svoje telo. Pozorujte, či nemáte vyrážky, hrčky, modriny, ekzémy. Cíťte svoje pocity. Oblečte sa a vyjdite von. Najlepšie do prírody, či parku. Vždy sa niečo deje. Stále. Buďte súčasťou celku. Všímajte si poryv vetra v konároch stromov, Váš dych, keď idete pomalšie a rýchlejšie. Vaše šľachy v lýtkach  sa skracujú a naťahujú. Vaše myšlienky.  Všímajte si myšlienky, ktoré Vám víria hlavou a trieďte ich. Negatívne vypúšťajte ako bubliny hore a pozitívne si nechajte - privoňajte k nim. Posaďte sa pod strom a je Vám jedno, či na Vás niekto pozerá. Buďte sám sebou. Sám sebe pánom vo vašom terajšom, plnom, prítomnom a mocnom okamžiku Tu a teraz. Zamyslite sa nad Prírodou a jej majestátom. Všimnite si žilkovanie listov, bzukot chrobákov v tráve, let a spev vtákov. Zachyťte aj vzdialené zvuky a pocity. Oprite si dlane, či chrbát o strom, precíťte energiu, ktorá začne cez Vás prúdiť. Nalaďte sa a vypnite. Myšlienky si zoraďte do radu a len vy ste ich pánom, nie naopak. Potom sa postavte a vnímajte pohyb Vašich kĺbov pri vstávaní, poďakujte im za to, že sú. Vyšlite im lásku a úsmev. Veď Vám ohýbajú nohy, kde by ste bez nich boli?

 

Pretože opakujem. Nič nie je samozrejmé. Nadýchajte sa z plných pľúc, koľko sa Vám dá. Uvidíte, koľko miesta bežne v pľúcach nepoužívate a ako plytko zvyčajne dýchate. Taká studnička, živiaca sa malým prameňom. Ťažko bude plná a schopná použitia, keď je v nej málo vody. Tak rozšírte prameň a naplňte Vaše telo, dušu životom. Teraz vyjdite z parku a pozrite sa vôkol seba. Odtiaľ ste prišli. Teraz sa tam vraciate. Zmenilo sa vo Vás niečo? Tí ľudia tam vonku sa náhlia za nákupmi a v myšlienkach sú buď vľavo u kolegu v minulosti, alebo vpravo tiež na výrobnom páse menom budúcnosť. Nakupujú veľa potravín, ktoré považujú za samozrejmé. Preto si ich nevážia. Potvrdí vám to odhodený chlieb pod Vašimi nohami... Vy ste už iný. Viete, že nič nie je len tak, nič nie je samozrejmé, ďakujete za to, že tu môžete byť a dýchať tento božský a jedinečný život, ktorým prechádzate. A kde ste priatelia? Ste na svojom pracovnom poste, je Vám ukradnutý kolega vľavo a vpravo, nemyslíte na minulosť a budúcnosť, svoje auto si urobíte dobre a kvalitne. Svoj deň naplníte tým najhlbším pocitom Pokory a Vďaky za to, že tu môžete byť. Plačte od radosti, ste jedným z mála. Vitajte medzi hviezdami...

 

Pozrite si aj:

Kontakt

Peter Gašparík 0944 550 766 petergaspo@gmail.com