Ako nájsť hlbší zmysel v bežných veciach?

Keď som bol mladší, čítaval som veľa kníh. Aj dve za týždeň. Často som však pozorne nevnímal podrobnosti aj keď som dej registroval. No nešiel som tak do hĺbky  a neuvedomoval si príliš význam slov. Necítil som tak za každým slovom vlastnosť, charizmu, niečo, čo to slovo oživuje. Potom som sa na strednej škole pýšil tým, že som prečítal to a to dielo, ktoré bolo tri krát hrubšie ako všetko povinné čítanie.

Mimochodom, povinné čítanie som na škole nečítal vôbec. Možno preto, že bolo „povinné“. To som začal nepovinne čítať až z vlastného záujmu. Čo chcem v tomto texte predstaviť je, odokryť silu slov nachádzajúcich sa kdekoľvek. Pocítiť ich život skrývajúci sa za každým z nich. Preto som začal bádať čo za tým je a našiel som jednu z ciest. Táto cesta je všeobecná myslím si pre každého z nás.

Veľmi mi v tomto smere pomohla kniha od V. Sineľnikova- Tajomná sila slova. Až keď som ju prečítal a precítil druhý krát už pozornejšie, začal som prítomný okamih v slovách viac vnímať. Ide tu, uvedomiť si za každým slovom jeho význam a precítiť ho. Vedieť, že každé slovo a písmenko je stáročia, aj tisícročia staré. Vedieť, že v ňom sa skrýva tajomstvo dejín.

• Na začiatok si prečítajme napríklad slovo TEPLO. Skúsme si ho prečítať prvý krát. Čo sa stane? Asi nič zvláštne. Každý jeho význam poznáme. Teraz skúsme za toto slovo doložiť akoby malými písmenkami v zátvorke nasledovné- /Slnko, žltá farba, je mi príjemne/. Možno to znie divne, ale uvidíte- má to zmysel.

• Teraz si slovo TEPLO prečítajte znova a slová - /Slnko, žltá farba, je mi príjemne/, zaň pomaly dosaďte. Tie si ale skôr prečítajte v duchu, len akoby dotvárali význam slova TEPLO.  Cítite istý rozdiel? Niečo začína ožívať, dostávať iné rozmery.

• A teraz to najlepšie. Prečítajte si opäť TEPLO a slová /Slnko, žltá farba, je mi príjemne/, opäť skôr nasávajte ako čítajte. Teraz všetko toto v sebe precíťte. Nechajte do vo Vás vyznieť a dozrieť. Ucítite hlbší význam slova TEPLO a jeho povahu, charakter. Jeho vyžarovanie. Môžete cítiť aj skutočné teplo, sálanie. To, čo dáva slovám silu nie sú ani tak slová samotné, ale význam skrývajúci sa v nich. Ich vibrácia.  To ako ich povieme.  Akú predstavu do nich vložíme. Tým začnú ožívať.

Keď som si čítal básne Milana Rúfusa ešte pred rokmi, necítil som tam niečo také, čo cítim teraz. Pretože som ich čítal jednak rýchlo – a nevedel som, že slovám môžem dať silu, význam. Často som text akoby preletel. Slová som videl na papieri, no nevyzneli vo mne. Určite viete, čo myslím. Práve na čítaní akejkoľvek poézie sa toto môžeme naučiť. Pretože poézia nás nepustí. Tá nás učí čítať pomalšie a hlbšie si všetko uvedomovať. Inak z jej čítania nemáte nič.  Teraz som si nahlas predniesol celú  Rúfusovu Ódu na radosť a to bol zážitok. Čítal som toto dielo možno päť krát dlhšie, no tá báseň ožila.

 Uvedomil som si okrem iného aj dobrý motív na zaujímavý článok. Vnímanie slov a pocítenie ich skutočného významu tak ako ho cítime, je aj žitie prítomného okamihu. Poďme do praxe. Máte pred sebou nejaký text, ktorý chcete čítať. Na začiatok Vás upúta a čítate ho pozorne. Ak Vás zaujíma, alebo je kratší, vytrváte takto aj do konca. No ak Vás počas čítania tak nezaujme, máme sklon čítanie zrýchľovať. 

Už tak neukladať v hlave slová a skôr letieť očami. Takýto text potom už ani nedočítame. To sa stávalo často mne. Uvedomil som si ako ma to vyčerpalo, pretože som svoj čas venoval niečomu z čoho som nemal žiaden osoh. Z textu som nič nemal, a nevytvoril vo mne nejakú spätnú väzbu.  Tak som začal v tomto pracovať, pretože si uvedomujem, že toto poznanie mi môže otvoriť aj iné časti života. Napríklad viac počúvať iných, hovoriť pomalšie, alebo vnímať za každým slovom jeho skutočnú silu. Tiež nájsť v sebe ešte viac pokoja a dovoliť slovám nech vyznejú.  Dokončovať v sebe slová. Cítiť ich povahu. Presne ako sme si to ukázali s TEPLOM. Dovoliť slovám vyznieť.

Dnes je doba rýchla, všetko chceme mať rýchlo, hneď buď my, alebo sa to od nás požaduje. Nejde tu len o čítanie textu, ale o akékoľvek iné činnosti. To, čo sme niekedy robili „normálne“ rýchlo sa dá urobiť aj „normálne“ ešte pokojnejšie. Tým do seba vnesieme pokoj. Začneme ho viac vyžarovať. Priťahovať si pokojných ľudí a pokojné situácie.

Pokoj sa dá aj napísať- aha- pokoj, Pokoj, PoKOj, POKOJ- P O K O J.....

Aby som len neteoretizoval, ukážeme si iný príklad. Je to text z vyššie uvedenej knihy. Pôvodne je to citát z knihy Anastázia. Zaujal ma a tak Vám ho predkladám.

• Keď v Tebe neznie iba slovo. Keď zrazu vzbĺkne cit. V duši plno pocitov v očiach slzy radosti. Cítiš teplo, vôňu a krásne zvuky. Keď v sebe pocítiš túžbu tvoriť a smäd očistiť sa...

Text ste si už prečítali a určite vo Vás zanechal príjemné pocity.  Ponorte sa doňho ešte raz a snažte sa pokiaľ sa Vám dá, vnímať za každým slovom aj iné významy. Niečo podobné ako s naším príkladom TEPLO- /Slnko, žltá farba, je mi príjemne/. Čítajte trochu pomalšie, než je vaším zvykom.

• Keď v Tebe neznie iba slovo. Keď zrazu vzbĺkne cit. V duši plno pocitov v očiach slzy radosti. Cítiš teplo, vôňu a krásne zvuky. Keď v sebe pocítiš túžbu tvoriť a smäd očistiť sa...

Pokiaľ ste tak urobili, vnímate ako text vo Vás ožil? Dosadili ste totiž za slová aj význam, ktorý cítite, že majú. Text je akoby farebnejší a toto poznanie Vás možno na začiatok nútilo čítať oveľa pomalšie ako ste zvyknutí. Možno sa cítite v tomto nesvoji, no len skúste v tom chvíľku vytrvať. Určite sa to oplatí. Takže už si uvedomujeme za slovami aj ich skryté významy. Skúsime do tretice. Teraz všetky slová skúsme precítiť a dať im farby, vlastnosti, hĺbku.  Pri vete „Keď zrazu vzbĺkne cit“, Môžete cítiť ako aj vo Vás niečo blčí, alebo skúste precítiť ako sa niečo rozhorieva. Tým vetu oživíte a dáte jej osobitý význam.

• Keď v Tebe neznie iba slovo. Keď zrazu vzbĺkne cit. V duši plno pocitov v očiach slzy radosti. Cítiš teplo, vôňu a krásne zvuky. Keď v sebe pocítiš túžbu tvoriť a smäd očistiť sa...

Skvelé však? Cítite v sebe ten kľud a emócie v každom slove? A čo je dôležité- naše podvedomie oveľa viac reaguje na takéto slová ako na len rýchlo preletené po papieri, alebo obrazovke. Je to jednoduché. Ak niečomu dávame hĺbku aj my sa stávame hlbšími a uvedomelejšími. Teraz si prečítajte naposledy celý text znova a precíťte všetky slová, emócie, významy. Môžeme cítiť aj farby slov. Uvidíte a ucítite aká to je sila. Neponáhľajte sa. Keď prídete ku čiarke medzi slovami, ešte spomaľte, takmer zastaňte.  Ucítite aký ohlas to vo Vás vytvorí. Skúste tie slová žiť v sebe.

• Keď v Tebe neznie iba slovo. Keď zrazu vzbĺkne cit. V duši plno pocitov v očiach slzy radosti. Cítiš teplo, vôňu a krásne zvuky. Keď v sebe pocítiš túžbu tvoriť a smäd očistiť sa...

Keď si teraz porovnáte čítanie tohto textu prvý krát a teraz,  je to určite rozdiel. Však? Ak to tiež takto cítite, som veľmi rád. Týmto spôsobom môžeme čítať knihy, počúvať hudbu, pozerať filmy, hovoriť so sebou, iným človekom, robiť všetky bežné-nebežné, normálne i nenormálne činnosti, pozerať sa na veci v nás a okolo nás INAK. Uvedomíte si ako ste pokojnejší, kľudnejší. Toto poznanie tak môžeme podávať ďalej do svojho života. Samozrejme, nie vždy sa to bude dariť.

Rátajte s tým, že pokiaľ ste nad slovami takto neuvažovali a chcete to v sebe zmeniť, bude to stať aj Vašu pevnú vôľu. Tiež vytrvalosť. No postačí len uvedomenie v okamih, keď budete niečo čítať a bude sa Vám chcieť preskakovať text, vtedy si skutočne uvedomiť silu prítomného okamihu v slovách. Tým sa upokojíte a akoby vo Vás vznikla myšlienka- Ejha, veď to môžem čítať aj inak.

A budete mať z toho dobrý pocit. Pochváľte sa za to. Napríklad keď počúvate nahovorené rozprávky, tak tiež nik nečíta v jednom tempe, ledabolo, len aby to bolo prečítané. Tam ten text znie a je živý. Samozrejme čítajú ich umelci ako p.Jamrich, p.Chudík. No aj my sme umelci, len to potrebujeme v sebe objaviť. Uvidíte, že budete mať väčšiu radosť zo života a viac preciťovať a uvedomovať si aj veci medzi riadkami. Tiež pri takomto čítaní sa naplníte aj niečím iným než len slovami tam zobrazenými. Možno sa naplniť aj skrytými významami slov, ich farbami, silou, vôňou. Vtedy môžeme skutočne vnímať, že slovo KVET vonia, slovo SLNKO je horúce, KRÁSNY je plný radosti a svetla. TMA je čierna, slovo ZIMA je studená a napríklad KRAVSKÉ LAJNO.... no veď viete...

Tiež vstúpite na novú cestu. Zo skúseností viem, že žiadna cesta nie je len jedna. Onedlho sa na ňu napoja ďalšie a nové. Práve toto môže, ale i nemusí byť začiatok niečoho nového v našom živote. Stačí sa len otvoriť aj takýmto veciam a hlavne ich nehodnotiť, neposudzovať. Nechať im voľný vstup a spoľahnúť sa na ich múdrosť. Múdrosť v nás si už múdrosť aj z takýchto otvorených, nových ciest zobrazí, rozpozná ju. A dá jej vykvitnúť v krásny kvet. Tak nech ku nemu všetci privoniame.

Pozrite si aj:

• Jeseň- čas bez zátvoriek
• V hĺbke.
• Nový čas.