Očista našej mysle. - 1.časť

Tento článok je obsiahly. Aj preto je rozdelený na dve časti. Pomôže Vám ak sa cítite chytení do pasce, opakujú sa Vám stále rovnaké situácie v živote, alebo sa neviete zbaviť starých predsudkov. Je o aktívnom a vedomom prístupe k našich starým skostnateným vzorcom, ktoré určujú to, že sa motáme v jednom kole. Ak ich zmeníme, môžeme vykročiť.

Na dôvažok opisuje reálnu prácu tak ako som ju urobil ja sám, keď som si riešil šikanovanie v detstve. Môžete sa nechať inšpirovať...

V minulosti prebiehali boje medzi ľuďmi, kmeňmi, národmi. Dnes v dobe duchovného rastu a napredovania, očisty, presunuli sa  do iného postoja. Zmenili sa. Už nie sú bojmi, ale nadobudli charakter stretnutia seba so sebou samým. Dnes si ukážeme plne prakticky ako takéto stretnutie obstáť a ako zo seba vyliať to, čo už nám neslúži. Ako následne situáciu ošetriť a zaujať nové postoje. Ako vyčistiť naše vlastné akvárium a premeniť ho na more...

Povieme si malý príklad: Dajme tomu, že mnohí z Vás čítajúci tieto riadky na sebe pracuje. Teda uvedomuje si seba samého, vie, čo znamená odpúšťať, prijíma svoju cestu a ľudí okolo nej a v nej. Snaží sa pomocou rôznych spôsobov prijímať seba takého aký je. Samozrejme nie je to hračka a prichádzajú rôzne stavy, kedy sa zrno chce odlúpnuť od plevy. Teda rôzne nálady, emócie, rozpoloženia, krízy. Na našej ceste sa snažíme zvládnuť rôzne emócie ako hnev, zúrivosť, krivdy a podobne. Vravím teraz len o negatívnych, pretože o nich bude reč. Človek sa môže zdať v pohode, no nik nevie, čo si všetko prežil v x minulých životoch. Tam si mohol nazbierať poriadne kopy hnevu, zášte, bolestí, smútkov, odcudzení a opustení. Poviem Vám, každý z nás tým prešiel. Každý jeden. A prechádza viac menej vedome-nevedome. Na to, aby sme sa posunuli ďalej, potrebujeme dať tejto emócii voľný priechod...

Ak chceme na sebe pracovať potrebujeme všetky naše oblasti a životné časové etapy podrobiť rozboru. Teda vrátiť sa tam a preskúmať aké tam boli vzťahy, emócie, priatelia, zážitky. Keď tam nájdeme negatívny zážitok o ktorom sa nám ťažko hovorí, alebo sa nám pri ňom dvíha tep- to je ono! Máme akýsi čierny fľak na našej pomaly sa belejúcej veste. Tento fľak nás možno rozčuľuje, drása nervy. Alebo sa nám do toho nechce. Niečo, akýsi čertík v nás nám hovorí- „Toto nerob, kašli na to. Poď na pivo!“ Hovorí to len preto, lebo viem, že keď začnete pracovať s danými emóciami, on stratí svoje teplé miesto pri Vás... Emócie môžu byť- Môže to byť napríklad ponižovanie, znásilnenie, šikanovanie, týranie, vydieranie Ale aj obesenie, upálenie v minulom živote... Nebudeme sa teraz zaoberať ako prísť na to, čo a aká spomienka v nás vyvoláva danú emóciu. Ako to zistiť. Hovorí o tom dobrá tretina tejto stránky.  Ideme teraz riešiť skutočne prakticky veci v nás. Poďme na to, dosť bolo rečí!

Máte túto situáciu. Šikanovanie. Môže to byť hocaká, ja som si vybral práve túto. Každá situácia obsahuje v sebe emóciu, ktorá je nosná. Teda vládne. S touto potrebujeme zamakať. A to tak, že ju vyvoláme na povrch. Staneme sa ňou. Nie, my sa pred ňou nebudeme skrývať a presvetľovať ju svetlom, ani láskou. Teraz ešte nie. Je to akoby ste chceli čistiť akvárium keď tam máte rybičky, piesok a rastliny. Áno dá sa aj takto, no lepšie urobíte, keď veľké čistenie robíte bez rybičiek, piesku. Potom už do čistého akvária dáte všetko potrebné. Preto nebudeme teraz robiť nič iné, len sa pripravovať na vyvolanie tejto emócie. Potrebujeme sa ňou stať a vyvolať ju v nás.  Prvý bod je ju vyvolať. Plán je teda takýto. Vyvolať emóciu, napríklad hnevu. Situácia šikanovania hnev v seba má. Krivdu tiež. Skúsime sa vcítiť situácie keď sme boli šikanovaní.  Spomenieme si, čo sa tam odohrávalo a aké sme mali ako malé deti pri tom pocity. Neboli sme agresori, ale tí na ktorých sa šikana vykonávala.

Prečo pracovať s takýmito emóciami?

Pretože na základe tejto emócie /hnev, strach, sebalútosť, sebaponižovanie, strata sebahodnoty, pocit obete/,  sa nám dá ťažko pohnúť ďalej. Ťažko sa učíme a máme tendencie opakovať stále rovnaké postoje a chyby.  Prečo? Šikanovaný je spravidla ten, kto vyčnieva z radu, je citlivejší, hĺbavejší, jemnejší. Nie je skrátka tá forma dieťaťa, alebo mladého človeka, ktorú spoločnosť vyžaduje. A za to sa platí. Šikanovanie mohlo byť aj preto, že sa človek zdal jemnejší, než aký mal byť. No aj pre mnoho iných vecí. Vždy však za všetkým stojí skúsenosť. Takýto človek dospeje. V dospelosti je stále jemný aj keď už veľa z neho potrebuje byť mohutnejšie, silnejšie. Môže sa za to na seba hnevať a prepukne sebanenávisť. Človek sa odsudzuje na základe toho, čo urobil /Bol som slaboch, mohol som ich zbiť, všetci sa mi smiali..., mal som ich radšej zabiť.../  a nevidí, to, čo robí. Teda sám sa hýbe v kruhu, pretože ak odsudzuje seba, robí tak automaticky aj s ostatnými a má pocit, že svet a Boh je nespravodlivý.. Preto, lebo sa mu vracia všetko to, čo robí a to je dôležité- aj aký je. Aký má postoj a prístup.  Na základe toho sa mu veci javia ako nespravodlivé Začne sa v tom zase točiť a už si priberie sebaľútosť, pozíciu obete. Narodia sa mu deti, ktoré budú náchylné k tomuto programu, pretože on sám im dá len to, čo má. Teda nie silu a rovnosť, ale obeť a ľútosť. Ukážeme si ako z tohto von a ako na sebe naozaj aktívne pracovať tak, aby sme sa do tejto situácie nedostali. Ak už v nej sme, je to tiež ľahké. Priznať si, ísť do seba a čistiť a čistiť.

Chcete vedieť viac? Vstúpte do pokračovanie článku, kde si ukážeme naozaj praktické veci z mojej reality, tak ako som ich zažil...

pokračovanie článku...