Nový čas

Toto obdobie je časom nových začiatkov. Každý  prechádzame zmenami. Zásadnými, silnými. Prejavujú sa rôzne. Niekto ochorie, dejú sa mu skúšky vo vzťahoch. Menia život, alebo stoja pred prekážkami. Starí priatelia odchádzajú, uvoľňujú miesto novým.. Mení sa význam mena... Do plnej šálky vodu už nenalejeme... Stará musí vytiecť, uvoľniť miesto novej. Preto ak máte v tomto čase pocit, že sa na Vás všetko sype, nič Vám nevychádza - vydržte. Aj autor tohto článku si prechádza istým obdobím a snažím sa za to ďakovať, prijímať. Veci sa zrýchľujú, žiadajú po vyplavení. Len to je cesta k ich uzdraveniu.  Ako sa to robí, čím sa tieto situácie liečia? Mám pocit, že do konca roka si mnohí z nás prejdú úskaliami, ktoré vyskúšajú naše súčasné postavenie v sebe samom.

Veľa z nás, ktorí toto čítate,  chce odísť Domov. A práve túžba po Domove je jednou z príčin týchto zmien. Každá duša vie, že ak si nevyrieši a nepostaví sa tvárou v tvár Všetkému, čo ju trápi a čo nemá vyriešené, bude sa musieť opäť vrátiť. No často sú podmienky zložité a  práve to nás núti zostávať v roliach, ktoré sme na seba umelo zobrali len preto, aby sme hrali. Stotožnili sme sa s hrdinami, učiteľmi, obeťami, rodičmi, postavami, ilúziami a pritom toto všetko je len rola. Každý odchádzame z tohto predstavenia nahí Domov.  No my nepotrebujeme hrať. Naša svetelná podstata je práve tak oslnivá ako stará skúsenosťami.

A stále po nich baží. Práve aj tieto zmeny sú rastom pre naše skúsenosti. To, čo nás teraz trápi a nech už je to čokoľvek, sme si len sami pritiahli. Deje sa to v rámci čistenia energií. Inak si ich prenesieme do ďalšieho roka  a keďže nás čakajú nové podnety a skúšky, akosi vnútri máme strach, či to všetko zvládneme. Nech už nás bolí čokoľvek, objavuje sa v našich srdciach ako dýka, kameň, či rana, je potreba k nej ísť a spýtať sa jej, čo nám chce povedať. Po čo prišla táto rana? Odkiaľ je? Citlivo k nej pristúpiť a snažiť sa ju prijať. Často má podobu dieťaťa... Potom odpustiť. Odpustiť, odpustiť  po sto tisicí krát, zas a zas. Každá slza vyronená v tomto čase má obrovský očistný účinok, nielen pre nás, ale i pre naše rodové vetvy a predkov. Kto si v sebe uvedomuje túto možnosť a silu, ten tým, že pracuje na sebe a menia sa cez neho tieto kopy energií, uľahčuje pobyt sebe, aj svojim pozostalým v iných svetoch. Tiež prispieva k lepšej budúcnosti svojich /často i nenarodených/ detí. Tieto energie často súvisia s rodovými blokmi, kliatbami. 

Všetko, čo sa nespracuje, prenáša sa často na prvorodených potomkov. Títo, pokiaľ majú skúsenosti a chcú, prichádzajú, /starí viac skúsenosťami/ vziať na seba zodpovednosť a vyriešiť tieto energie cez seba samých. Na začiatku to vyzerá, že sa ich tieto situácie netýkajú, no nakoniec je to vždy o nás. My sme si to zvolili.  Ukázať cestu. Preto neutekajme pred problémami a neplačme do perín. To, čo teraz nastáva, je zrýchlené sa priblíženie k svojej vlastnej Temnote. Práve túto Temnotu s veľkým T potrebujeme spoznať.  Ona nás nechce pohltiť, pretože to nevie. Len my sa ňou dokážeme  opájať. Ona na nás nemá, pretože každý človek je nositeľom božieho Svetla.

Schovávať sa za Svetlo a pritom nevidieť Temnotu je zase len ilúzia. Veľa z nás chce hneď pracovať so Svetlom, no Temnotu nemá vyriešenú. Alebo sa jej ani nepostavilo. To je ďalšie nebezpečie a istá nezodpovednosť za svoje konanie. Odpustenie-  To, čo nás najviac zabolí, to volá po odpustení. Nech sú to krivdy, hnev, výčitky, nevery, podvody, prepady, ublíženia, sklamania, vyhodenia z práce, facky na duši i tele. To všetko nás učí. Učí postaviť sa k veciam, ako k rébusu. Ako k príležitosti. Cítim ako sa čas otáča a všetko sa mení do formy v akej tu budeme naďalej žiť. Staré odchádza, nechajme mu priestor na tento čin. Možno to zabolí, možno pošteklí. Duchovno sa snúbi s matériou a matéria s duchom. Tí, ktorí boli viac duchovnejší, sú teraz pritlačení konať praktickejšie. A naopak, materiálnejší, prijímajú aj duchovné výzvy. Veľa ľudí /aj známych osobností/ odchádza. Opúšťajú túto zem z mnohých dôvodov. Pre každého platia isté zákony. Tento čas je pre nás časom ticha, zvnútornenia, sviečok a poézie.

Tento čas je naším Zrkadlom viac ako inokedy. Nech je naším najvnútornejším poslaním stretnúť sa so svojou minulosťou a jej všetkými časťami tak, aby boli prijaté a uzdravené. Vnútorný posun, cirkulácia nových energií a nový Vzduch pre nás, budú našimi pomocníkmi. Koľko sĺz teraz vyplačeme o to budeme ľahší. O to viac úsmevu bude potom.  Netreba s ničím bojovať. Všetko ku nám príde samo. To aké silné situácie ku nám prichodia, kopíruje len naše vlastné nastavenie. Ako sme sami silní, také situácie k nám prichádzajú. Sledujme viac samých seba, nenechajme sa zlákať na falošné mediálne triky a upúšťajme od starých zvyklostí a nánosov. Práve tento nový čas nás má učiť prijať do seba nový vzduch zmien. Veľa okov a pút sa teraz trhá. Viem, často to bolí. No čo nebolí, akoby ani nežilo. Bolesť je dobrá. Predurčuje nás na radosť. Preto využime tento čas na svoj vnútorný priestor ticha a pokorne prijímajme všetko, čo k nám prichádza. Vždy príde len to, čo potrebujeme a čo sme zanedbali. Vždy príde len to, čo chce byť vyliečené.