Metalová hudba.

Metal je skvelá a verná hudba. Otvára v človeku veľa vecí. Aj nie pekné. No kto sa bojí nech nechodí do lesa. Táto hudba privádza rozumných ľudí k sebe samému. Nerozumným tlačí do hlavy  obmedzenosti.  Zo skúseností viem, že nerozumní v tejto hudbe dlho nevydržia. Práve metalisti patria medzi tých, ktorí sa pomerne dosť zaujímajú o prírodné veci, ekol=ogiu, vegetariánstvo. Veľa ľudí pohybujúcich sa okolo Žiarislava alebo Karpatských pecúchov šli, alebo idú aj po metalovom chodníku. V slovanských občinách je to väčšina ľudí.  Duchovno, slovanské hodnoty. Texty niektorých kapiel boli áno, hrozné. Aj tým som prešiel. Aj úvahou nad satanizmom, okultizmo... Metal ma naučil vidieť hĺbku vecí. Oddeľovať. No dá sa aj spadnúť. Kapely hrajúce aj tridsať rokov stále silnú a umeleckú hudbu. To sa o inom štýle dá ťažko povedať. Skupiny hrajúce pop, dance, blues sa preslávili hlavne rádiovými hitmi. No s ich albumami na ktorých sa hity nachádzajú je to slabšie.

Pretože takéto kapely robia muziku hlavne pre rádiá. Vedia, že ich poslucháči nie sú hĺbaví, nejdú ku koreňom a uspokoja sa s hitom rádia. No metal a rock je iný. Tu fanúšikovia chodia naozaj viac do hĺbky, akosi žijú s hudbou, študujú ju, vytvárajú si o nej obrazy. Hudba v nich zostáva po veľa rokov. Študujú texty, bibliografie kapiel. Netvrdím však, že metalová hudba je božská a dokonalá. Po pätnástich rokoch viem veľmi dobre, čo je dobré a čo sa na dobré iba hrá. Podobne sú na tom štýly ako punk. Tam sa ide tiež do hĺbky, no nie až tak. Počúvať gitarové sólo, či riadny gitarový mazec je pre mňa viac než hitovica od pop chlapčenskej skupiny. Metal ma naučil aj to, že v zdanlivo menej prístupnom šate sa skrýva teplá a hlavne trvale verná podšívka. No ako kabát nie je na každý deň, ani metal nie je... Je to ako s ruskými televízormi. Mali aj dvadsať rokov a aj keď obraz utekal /Babka mi hovorila- Prosím Petrík tam vzadu je gombíček, len ho potoč...- neskôr som už televízor nastavil šikmo, aby som sa nemusel pokaždé načahovať za gombíčkom.../, no aj keď obraz utekal, vydržali. Neboli tak kvalitné ako dnešné, no neboli ani tak komerčné a húfne, trendovo vyrábané ako súčasné LCD-čka.

Tieto nové telky sú krásne, silný obraz, zvuk, no výrobca ich robí tak, aby vydržali bezchybné do záruky. Potom sa ľahko kazia. A chýba im hĺbka. Tú ruské telky mali. Aj keď s kvalitou neboli ani zďaleka na tom tak dobre. Ale vydržali. To isté je s metalom. Vyzerá neohrabane pre nezainteresovaných, no pre tých, kto cítia tú hĺbku, osobitosť vyjadrenia- je to teplá podšívka. Je to ako s búrkou. Málokto ju má rád, no je potrebná. Čosi sa v nej potrebuje prejaviť. Ak je v rámci hraníc, vyčistí vzduch, uvoľní napätie vo vzduchu. No ak jej je veľa, poláme stromy, zvalí strechy... Metalová hudba vznikla z klasickej. Len si vypočujte takého Antonína Dvořáka a ucítite tam rovnakú silu ako v metalovej hudbe. To isté je Smetanov súbor- Má Vlast. Alebo Bach? Vivaldi? Nesúďme kabát podľa vzhľadu. Je jasné, že časom človek vyzrieva. No je dôležité aby človek zrel a priberal k sebe nové smery. Aby nestál na mieste. Niektoré albumy skupín, ktoré som počúval pred desiatymi rokmi a vypočujem si ich z akejsi nostalgie aj dnes, mi darujú trvalé zimomriavky na tele. Mrazí ma z toho. Ako písal M. Rúfus, tam, kde to mrazí, tam je hĺbka...