Hudba srdca- Estas tonne a Bačova fujara

10.05.2015 19:40

Hudba je dar. Preniká, víri v nás, posúva. No zároveň je bez hraníc. Vydáva sa na novú cestu a je tu pre toho, kto je ochotný načúvať. Byť s hudbou často znamená, učiť sa načúvať. Načúvať tónom nielen hudby, ale aj iným ľudom- tónom života. Nabáda nás žiť v prítomnosti. Keď počúvame vnútorne obohacujúcu hudbu – napĺňa nás, rozžaruje a smerujeme pozornosť hlavne na ňu. Vonkajší svet sa nám akoby stráca a sme viac sústredení.

 

Hudba nás učí byť sústredeným... Keď si pustíte akúkoľvek hudbu a popri nej niečo iné robíte, no zároveň ju počúvate akoby z podmazu, nikdy ju celú neobsiahnete a ona neobsiahne Vás. Skrátka nedá Vám to, čo v sebe skrýva. A naopak, ak sa jej plne venujete a nerobíte pri tom nič iné- /hoci len na chvíľu/- obohatí Vás mnohými farbami a esenciami. Je to presne ako so ženou, životom či s celým svetom...

 

Mnohým ľudom prináša hudba vnútorné súznenie, relaxáciu, oddych, presmerovania myšlienok. A čo je dôležité, pri komponovaní, či hraní hudby sa dostávame do často zvláštneho stavu. Možno sa podobá určitému drogovému opojeniu, či búrlivému orgazmu. No možno je hudba niečím, čo sme ešte plne neobsiahli. Niečím, čo v nej stále iba neisto hľadáme. Možno sme sa ešte stále nerozhodli ju plne obsiahnuť. Stále k nej smerujeme. Hudba je taktiež i v našom tele. A najviac v našom srdci. Podľa hudby v srdci, žijeme a venujeme sa prejavom života. Reagujeme na ne. Hudba v srdci nás približuje k otvoreniu, zvedavosti, pohrúženiu sa, zamilovanosti do života a prítomnosti. Pomáha nám taktiež ustáť zmeny a byť k nim otvorený. Je univerzálnym jazykom pre celé ľudstvo. Rozpráva cez emócie, vyvaňujúce z nej. Hudbou sa nechávame viesť, milovať sa ňou, inšpirovať. Dokáže vyčarovať úsmev na tvári, zaslziť oko, nadchnúť nás, no môžeme sa pri nej aj báť. Je plná emócií, podobá sa často zdanlivo pokojnému oceánu, na ktorého dne pláva po tisíckach notových osnov milióny premenlivých, búrlivých a pocitových nôt.

 

Nech je hudba akákoľvek, nech sa hrá na hociktorý nástroj- je dôležité, aby mala dušu. To sa týka nielen hudby, ale všetkého, čo cez nás prechádza. Aby to bolo živé. Napríklad niekto môže veľmi dobre vedieť hrať na gitaru, mať v tejto oblasti najvyššie vzdelanie, no jeho tvorba nemusí byť živá. Bude možno dobre zahratá, presne, systematicky usporiadaná, no živá byť nemusí. A zase naopak. Človek nepoznajúci noty, dokáže zahrať mnoho živej hudby. Tu záleží od kvality hudobného nástroja i od vnútorného nastavenia interpréta. A najviac od toho kde má ten človek svoju hudbu uloženú. V srdci, či hlave? Prejavy oboch spoznáte ihneď. Preto nie každá hudba je živá a nie každý život je živý...

 

Paradoxom je, že tá najrozšírenejšia hudba v rádiách, tá najpopulárnejšia hudba v médiách je živá iba minimálne... A tá najmenej hraná, tá silne sa odlišujúca so závanom individuality a autentickosti, je často živá oveľa viac... Čím viac je človek vo vnútri živší, tým viac ho to ťahá k živej hudbe, či k akýmkoľvek živým veciam - a platí to aj naopak...

 

Hudba, ktorú Vám dnes predstavujem je živá až veľmi. Človek Estas Tonne, bol a je pre mňa úplným objavom a jeho hudobné i osobnostné vyjadrenia je mi veľmi blízke. Tu je cítiť tú živosť, neuhladenosť, nepredvídateľnosť, entuziazmus, divokosť. Táto hudba je hudbou srdca, plnou svojskosti a jedinečnosti.

 

Rovnako pieseň od slovenskej kapely Bačova Fujara je obdivuhodná. Tam je srdce cítiť každým tónom. Nanajvýš aktuálna téma a skvele zaspievané.

 

Ľudia komponujúci takúto hudbu sú jednoducho otvorení a stávajú sa akýmisi prostredníkmi medzi svetmi. Z jedného sveta hudba prichádza, aby sa cez druhý mohla prejaviť. A človek iba hrá a hrá... A dáva vzniknúť takejto hudbe, ktorá „nezná meze“ ako povedal Zdeněk Svěrák vo filme Kolja- „Protože hudba panečku, ta nezná meze. Ta to bere šmahem...“

 

Pozrite si aj:

Späť