Lyrická próza

V hĺbke.

01.11.2013 17:08
V hĺbke vecí drieme krásne. Iba tam chlapče, iba tam... My nie sme iní. My sme znova....

Jeseň - čas bez zátvoriek

28.10.2013 18:15
Jeseň. Zaberá plným ťahom. Pálčivé spomienky na leto horia v kalichu dedkovho hrobu. Jeseň nám dáva. To, čo už nemožno osoliť, pretože viac sa nezmestí. Jeseň slzí každým ránom viac soli do našich chlebov. Odtŕha nepodstatné na slávu podstaty. Bičuje poleno dreva a naloží nám viac než sme...

Verneovky sú verné.

28.10.2013 18:14
Na vŕzgajúcom pôjde sa otvorili dvere.  Časom zostarnutý vzduch zostal stáť v údive nad príchodom jeho čerstvého, mladého brata. No tento vzduch na pôjdoch je už raz taký. Prachový, zastavený, pasívny, iluzórny, páchnuci starobou, zbytkami plesní, výkalmi myší a v ňom ako vo...

Rozprávka na dobrú hudbu.

28.10.2013 18:11
Bol studený jesenný večer. Niečo vo mne chcelo zaliezť pod deku a schúliť sa do klbka. Aspoň na chvíľu tak napodobniť mačku. Zapriasť si ako to robievajú. Vraj je to liečivý zvuk. Hlavou sa mi vyrojil mohutný prúd myšlienok. Potreboval som detstvo. Po niečo sa tam vrátiť. Niečo som tam...

Zima

28.10.2013 18:09
Krajinou zarastá biela ozvena. Lotosové kolesá strácajú rýchlosť. Prší akoby na dlh a prší z ľadu. Ktosi pasie vločky na oblohe za útratu. Pasie, pasie... na nič sa nepýta. Len žije v jeho vlastnom svite na krajíčku Mesiaca. Dávno predal leto a prišiel jeseni na pohreb. Vyvstala...

Ako na strome, tak i v sebe.

28.10.2013 18:05
Bol raz jeden strom. Ovocný. Dával plody. Netušil som, že sa so mnou podelí aj o jeho plody nehmotné. A bol raz jeden človek. Ten človek nechcel vyjsť na tento strom. Bol lenivý a neveril si. Bál sa, že spadne dolu. Radšej chcel oberať zo zeme. Na požiadanie druhého človeka, aby...